V 19. storočí tu žil bohabojný pastier, ktorý každý deň pásol Dúbravčanom dobytok. Jedného dňa, keď sa prechádzal okolo planej hrušky, zjavila sa mu v ožiarenej korune stromu Panna Mária. Povedala mu posolstvo a požiadala ho, aby všetko vyrozprával kňazovi, ktorý v Dúbravke vysluhuje sviatosti. V tom čase Dúbravka nemala vlastného kňaza. Všetky bohoslužby vysluhoval kňaz z Devína. Pastier sa teda vybral za ním. Všetko mu vyrozprával, avšak reakcia kňaza bola iná, ako očakával. Farár pastiera vyhrešil a obvinil ho, že si všetko vymyslel. Krátko na to pastier odišiel domov, avšak po chvíľke kňaz oslepol. Uvedomil si, že to je trest, padol na kolená a začal sa modliť. Vydal sa na kajúcu cestu kľačiačky z Devína do Dúbravky. Cestu poznal spamäti, nakoľko cez hory chodieval denne slúžiť do Dúbravky omše. Na Dúbravskej strane kopca sa mu náhle zrak vrátil.

Správy o zjavení Panny Márie, ako aj o slepom a náhle uzdravenom neveriacom farárovi, sa rýchlo rozšírili za hranice obce. Na miesto zjavenia začali prichádzať mnohý veriaci so svojimi prosbami či poďakovaniami. Kult Panny Márie, označovanej ako Panna Mária Dúbravská, sa dostal i ďalej. Dúbravka sa stala jedným zo štyroch najvýznamnejších pútnických miest chorvátskych kolonistov z celého Rakúska a Uhorska.

Z milodarov pútnikov, rozhodli sa Dúbravčania postaviť nový pútnický kostol na mieste zjavenia. Žiaľ stavba nebola dokončená, a tak vznikla dnešná kaplnka Panny Márie Ružencovej. Stavba je akýmsi presbytériom pôvodného projektu kostola. Tradícia pútí v Dúbravke postupne vymizla v druhej polovici 20. storočia, kedy bola priam ničená komunistickým režimom.

 

Fotografie k Jaskyni Lurdskej Panny Márie

Jaskyňa Lurdskej Panny Márie


Detail na sochy v jaskyni

 

Detail na sochu Lurdskej Panny Márie

Fotografie ku Kaplnke Panny Márie Ružencovej


Kaplnka Panny Márie Ružencovej


Detail na vstup



Detail na kostolnú vežu