Zjavenia Panny Márie v Debredi (pri Moldave nad Bodvou)

Z Moldavy nad Bodvou smerom na Jasov turisti vyrážajú na výlety do Jasovskej jaskyne či do kláštora. Nie každý vie, že blízko sa nachádza a liečivý prameň.

7 fotografií v galérii

Pútnické miesto nad Debraďou, kde sa v päťdesiatych rokoch mala zjavovať Panna Mária.
Autor fotografie: Natália Novotná

1
Zdieľaj

Stačí odbočiť na polceste do obce Debraď. Nad ňou leží pútnické miesto s liečivým prameňom nazvaným po uhorskom kráľovi Ladislavovi, ktoré bolo vyhľadávané už od stredoveku až do konca 50. rokov minulého storočia, keď vtedajší režim tieto púte razantne zatrhol, pretože sa tam diali veci, ktoré mu po chuti vôbec neboli.

Prameň a sny pani Konderlovej
Všetko sa to začalo ešte niekedy v 11. storočí, keď podľa legendy tadeto prechádzal so svojou družinou kráľ Ladislav, zvolený v roku 1077 za uhorského kráľa. Keď sa vracal z bojiska so svojimi unavenými a vyhladovanými vojakmi a boli už len pár kilometrov od Debrade, pomodlil sa, aby vojaci mali aspoň čo piť, lebo už zomierali od smädu. Zrazu spod kopyta jeho koňa vytryskol zo skaly prameň, o ktorom sa vraví, že má liečivé účinky. Od tých čias sa čistinka pri prameni stala pútnickým miestom, kam za uzdravením i vierou chodili ľudia aj z ďalekého okolia. Stáročia plynuli jedno za druhým – až prišlo dvadsiate a s ním rok 1954, keď sa pri prameni sv. Ladislava zjavila Panna Mária. Nestalo sa to však len tak zo dňa na deň, ale predchádzali tomu zvláštne sny Márie Konderlovej z Moldavy nad Bodvou. Tej sa od roku 1951 opakoval sen, v ktorom sa objavovala krásna štíhla žena, oblečená vo svetlomodrých šatách s krémovožltým závojom. Viedla ju k zázračnému, liečivému prameňu, ktorý požehnala a označila za sväté pútnické miesto. Žiadala, aby bol na tomto mieste postavený nový chrám, kde sa budú konať bohoslužby, a Máriu Konderlovú požiadala, aby o tom rozprávala ďalším veriacim ženám. Pani Konderlová však mlčala skoro rok. Bála sa posmechu. Panna Mária sa jej v roku 1952 zjavila zas, dokonca dvakrát, a prísne jej prikázala, aby zjavenie šírila ďalej. Pani Konderlová porozprávala teda všetko zvonárovi a trom nábožným ženám, ktoré podľa rozprávania toto posvätné miesto z jej snov jasne identifikovali ako prameň sv. Ladislava pri Debradi. Zaviedli ju k prameňu a šok! Miesto sa úplne zhodovalo s tým, čo videla vo svojom sne. Aj zrúcaniny kostola zo 17. storočia boli presne tam, kde podľa jej sna mali byť.

Nad Debraď ženy vyšli aj v deň narodenín Panny Márie, 8. septembra 1954. Počas ich modlitieb sa nad čistinku prihnala silná búrka, slnko prestalo svietiť a zmenilo sa na prázdny tmavý kruh. Príroda zmenila farbu na zlatožltú, jedna pútnička videla v slnku Jezuliatko, iná Pannu Máriu držiacu v náručí mŕtveho Krista, deväťročné dievčatko kričalo, že na nebi vidí Pannu Máriu s ružencom. Samozrejme, zjavenie sa medzi ľuďmi neutajilo a už nasledujúcu nedeľu prišlo do Debrade množstvo pútnikov. Popoludní slnko kleslo nad stromy, objavilo sa Srdce Ježišovo a Panna Mária s ružencom na nebi. Mária Konderlová videla 12 anjelov nesúcich v slávnostnom sprievode Pannu Máriu do neba. Istý mladý muž zas spozoroval na nebi kalich s hostiou, iný videl z neba padať kvety. Všetky tieto zjavenia trvali do pološera. Po zotmení videla Mária Konderlová okolo zrúcanín kostola horieť sviečky a v ich svetle stála na kameni Panna Mária. Z prstov jej žiarili zlaté lúče, hnedé vlnité vlasy mala spustené na plecia. Na nohách mala obuté črievičky so žltým pásom zloženým do podoby kríža. Po tomto videní sa pani Konderlovej zatmelo pred očami a omdlela.

Odsúdili ju za náboženské poburovanie
Počas nasledujúcich rokov navštevovala Mária Konderlová čistinku pri prameni sv. Ladislava pravidelne a mala aj ďalšie zjavenia. V roku 1960 povedala Panna Mária pani Konderlovej, že každý 28. deň v mesiaci sa bude pri prameni zjavovať. A tak Máriu Konderlovú nič neodradilo od pútí k sv. Ladislavovi. Ani vtedajšia moc, ktorá ju za náboženské poburovanie odsúdila na tri mesiace, ani hospitalizácia na psychiatrii, kde sa z nej režim pokúsil spraviť duševne chorú osobu. Lekári zisťovali, či nemá schizofréniu, tá jej však diagnostikovaná nebola. Podľa známeho psychiatra, bývalého prednostu psychiatrickej kliniky v Košiciach, doc. MUDr. Medveckého, ktorý ju vyšetroval, bol u pacientky Konderlovej nájdený dôležitý súlad medzi vnútornými predstavami a vonkajším počínaním. Tento príznak sa podľa jeho posudku, ktorého kópiu sme videli, pri schizofrénii nikdy nevyskytuje a pokiaľ by pacientka skutočne bola chorá, tak za tých 11 rokov by bola jej myseľ taká zdegenerovaná, že by nebola schopná svojimi myšlienkami strhnúť a presvedčiť ľudí.

Neostalo však len pri týchto dvoch zjaveniach. V menších či vo väčších intervaloch sa pútnikom Panna Mária zjavovala ešte ďalších šesť rokov. Napriek tomu, že od zázrakov v Debradi ubehlo už takmer šesťdesiat rokov, našli sme v obci ešte pamätníkov, ktorí boli pri tom.

Spomienky nevymizli
Jedným z obyvateľov Debrade, ktorý bol pri tom, keď sa pri prameni zjavila Panna Mária, a dobre si na to spomína, je Jozef Dunajszký: „Stalo sa mi to v roku 1958. Stál som vtedy trocha ďalej od ostatných pútnikov, práve som pri prameni napájal ovce. A zrazu som uvidel nejakú bielu žiaru a do niečoho zahalenú sediacu paniu. Aký som mal pocit? Chcete vedieť pravdu? Nemal som s tým žiadny problém, klinickú smrť som prežil už dvakrát, bol som už na druhom svete, a preto tieto veci vnímam inak ako ostatní ľudia. Bol som veľmi dojatý, ale že by to nejako silno so mnou pohlo, to nie. Ja som bol vždy veriaci. Ostatní odpadávali, plakali, kľačali, modlili sa... Niektorých museli domov odniesť, tak sa do toho vžili, že nevládali chodiť, celkom oslabli. Začali sem prichádzať ľudia nielen z okolia, ale z celého Slovenska. Potom komunisti dali zlikvidovať všetko, čo tam bolo – obrázky a sošky nahádzali do jarku, čo tam je. Ľudia však kaplnku zas obnovili a komunisti ju dali podpáliť. Panna Mária sa prestala zjavovať, keď tam komunisti všetko zničili, a ľudia, ktorí ju videli, boli prenasledovaní. Kaplnka bola jednej noci podpálená, zhorel i strom. Ráno sme zbadali, že ešte horel. Utekali sme ho uhasiť a jeho vnútro sme vyplnili betónom. To je ten veľký strom v strede kaplnky, na ktorom je zavesený veľký ruženec.“

Aj pani Adela Šimonová bola na čistinke pri prameni sv. Ladislava, keď sa zjavila Panna Mária. „Áno, pravdaže,“ začala spomínať na neuveriteľný zážitok spred šesťdesiatich rokov. „Bola som vtedy ešte dieťa, mohlo to byť v roku 1952 alebo 1953. Moja stará mama videla zjavenie, ja som stála na lúke a videla som silnú bielu žiaru.“

Pani Mária Straková tiež zažila zjavenie. „Na stromoch sa listy zmenili na zlaté a ružové. Prišla som bližšie, keď som list chcela odtrhnúť, zmizol. Niektoré ženy okrem toho videli aj to, že i slnko zmenilo farbu na modro a zmenilo sa na takú loptu.“

V kostole zabíjal guľový blesk
atilda Somodiová je tiež jednou z obyvateliek obce, ktorá bola pri tom. „Okolo roku 1959, 1960 sa Panna Mária zjavila v kostole pri hlavnom oltári. Jaj, Panna Mária, Panna Mária – kričali všetci. Ľudia v laviciach padali na zem, miništranti ležali tiež na zemi, bolo to nádherné. Videl to môj brat, syn i moja stará mama. Farár o tom však nesmel rozprávať, komunisti mu to zakázali. Odtajil, čo sa vtedy v kostole stalo, a presne o rok v deň tohto zjavenia zomrel.“ Ako sa dozvedáme od pani Somodiovej, zázraky Debraď neobchádzali ani neskôr. „V decembri rozkvitali čerešne pri prameni sv. Ladislava. Alebo jedno leto bolo suché, dlhšie nepršalo. Zrazu začalo pršať presne len nad kostolom. Raz sa sem prišla k prameňu pomodliť jedna pani z Paňoviec s malým synom. Aj im sa zjavila Panna Mária. Chlapček sa veľmi zľakol, rozbehol sa niekam do lesa a tam zomrel.“

Pani Somodiová má aj ďalšie spomienky na zvláštne veci, ktoré sa v Debradi diali. „V jednu letnú nedeľu v roku 1944 počas omše vletel do kostola guľový blesk. Preletel celým kostolom až k oltáru, mnoho ľudí popálil a štyroch zabil. Bola to taká veľká sila, ten tlak ľudí až vyťahoval z lavíc do uličky, farár a miništranti popadali tiež na zem.“

Obete tohto guľového blesku mali spoločný pohreb i omšu v jeden deň. Na cintoríne ležia v štyroch hroboch vedľa seba a i dnes sú na krížoch dobre čitateľné ich mená: Görcsös István (1861– 1944), Eli – 66 rokov, Somodi Lajosné (1905 – 1944) a Juhász Mária (1896 – 1944).

Proti zjaveniam bojovali komunisti i cirkev
Boli sme zvedaví na to, čo sa o zjaveniach Panny Márie zachovalo v obecnej kronike. Žiaľ, 50. roky minulého storočia zázrakom naklonené neboli a žiaden zápis neexistuje, zrejme nikto nechcel riskovať pobyt vo väzení alebo na psychiatrii. Starostka obce Debrade Adriana Pappová nám však doplnila informácie o udalostiach kópiami listov biskupského ordinariátu v Rožňave z 5. a 13. septembra 1957 adresovaných na faru v Debradi, v ktorých biskup Róbert Pobožný prikazuje v súvislosti so šírením zjavení odvolať z miesta kurátorov Máriu Konderlovú a ešte dve nemenované osoby a žiada tento list prečítať i verejnosti v kostole.
„Aj moja mama videla zjavenie. Mala asi osem rokov, keď bola s dospelými, čo pracovali na lúkach okolo sv. Ladislava. Najprv videli fi alovú, potom červenú aj žltú farbu. Ľudia sa rozutekali smerom k žiare, aby lepšie videli,“ spomína starostka.

Púte boli vládou socialistického Československa v roku 1959 zakázané a kaplnku postavenú na ruinách niekdajšieho kostola niekto podpálil. Verzií, kto by to mohol byť, je niekoľko. Podľa pamätníkov udalostí to mohli byť policajti z Moldavy nad Bodvou, agenti alebo príslušníci štátnej bezpečnosti, alebo záhadní maskovaní chlapi, ktorí k prameňu prileteli na vrtuľníku. Ťažko povedať kto. Jediné, na čom sa obyvatelia zhodli, je to, že kaplnka bola podpálená určite v noci a na príkaz funkcionárov komunistickej strany.
Od miestnych sme sa dozvedeli, že nový farár Ladislav Frankovič, ktorý do obce prišiel, dostal farnosť v Debradi pod podmienkou, že odpúta ľudí od zjavení pri prameni sv. Ladislava a zabezpečí, aby tam už nechodili. Tento zákaz nemal len od vtedajšej vládnucej strany a vlády, ale aj od biskupa, ktorý mu zakázal spovedať ľudí, ktorí na čistinku chodili, a tiež tam zakázal organizovať odpust. Na zjavenia sa však napriek snahám štátu aj katolíckej cirkvi nezabudlo a ľudia k prameňu stále chodili. A nakoniec dala púti 15. septembra 2007 zelenú i samotná katolícka cirkev a na ruinách starého kostola bol vysvätený nový kostol a obnovila sa i tradičná púť k miestu zjavení Panny Márie, ktorá bola počas šesťdesiatych rokov v Československu ideologicky zakázaná.