Zázračná socha (dieťa) Panna Mária

Dieťa Mária

Citát: „Zdvihni, Mária, zo svojej kolísky svoju nežnú ručičku a udeľ všetkým svoje sväté požehnanie.“ (sv. Bartolomea Capitanio)

Výnimočná socha * Uzdravenia a milosti* Cirkev a Dieťa Mária * Matka Božia ako úsvit ľudstva
Historický pôvod úcty narodenia Panny Márie je zahalený tajomstvom a stále málo známy. Nie náhodou sa tento sviatok na východe volá „Narodenie Božej Matky“.

V dievčatku, ktoré sa narodilo, uznáva liturgia začiatok dejín spásy. Do tohto narodenia je vložený Boží plán, ktorý privedie ku spáse a víťazstvu večného života nad smrťou. Neplodná Anna porodila Božiu dcéru, ktorá bude Božím príbytkom, súvisí s obnovou sveta a je nositeľkou milostí pre všetky stvorenia.
Horlivá modlitba

Najslávnejšiu podobizeň Dieťaťa Márie, ktorá vstúpila do dejín, vytvorila františkánka Isabella Chiara Fornari, predstavená františkánok v Todi. Pri soche sa v rokoch 1720-1730 udiali zázraky. V meste sa podobizeň dieťaťa Márie stala známou, chodili sa k nej modliť celé zástupy ľudí a prijali od nej osobitné milosti.

Rokmi sa úcta k dieťaťu Márii zmenšil, na soche sa ukázal vplyv času. Podobizeň napokon skončila v skrini. Pre kaplnku sa zaobstarala nová socha. Avšak čoskoro sa uskutočnilo čosi výnimočné.

K neobyčajnej udalosti došlo 9. septembra 1884. Kroniky svedčia, že jej predchádzala horlivá novéna, na konci ktorej sa nová socha, starostlivo vyzdobená, vystavila do kaplnky a pôvodná sa opäť dostala na svoje obvyklé pokorné miesto do sály, keď novicka a generálna predstavená vytiahli sochu zo skrine. Zdalo sa im, že na jej tvári žiari zvláštne svetlo.

Na konci sviatku si túto sochu vyžiadala ťažko chorá sestra Jozefína Woinowich. Nasledujúce ráno sestra Teodolinda Nazari prišla, ako obvykle, do ošetrovne. Vzala sochu a podala ju každej chorej sestre, aby ju pobozkala. Prišla k posteli postulantky Júlie Macario z Lovere, tiež ťažko chorej. Júlia sa priblížila k Dieťaťu Márii a slovami plnými nehy a náklonnosti ju prosila o uzdravenie. V istom okamihu pocítila v celom tele tajomné chvenie. Zvolala: „Som uzdravená!“ Vstala z postele, začala chodiť i jesť. Hneď po neobyčajnom zázraku, z lekárskeho i vedeckého hľadiska nevysvetliteľného uzdravenia, prijala postulantka rehoľný odev a meno Mária Dieťa.

Zasvätenie Dieťaťu Mária

Okrem nevysvetliteľných uzdravení došlo 16. januára 1885 k ďalšej výnimočnej udalosti. Socha začala nadobúdať stále viac živú ružovú farbu a stále nežnejšie a milšie črty, takže sa zdalo, akoby tam ležala skutočná osoba z tela a krvi. Už sa neprejavovali znaky času, ktorý koroduje a ničí.
Milosti husto padali. Ľudová úcta k Dieťaťu Márii sa šírila stále viac. Ďalší dôležitý dátum je rok 1904, a to 31. mája, keď jej kardinál Ferrari položil na hlavičku zlatú korunu. Roku 1931 bola kaplnka so sochou

Dieťaťa Márie vložená medzi 72 svätýň arcidiecézy.
Dňa 8. septembra 1859 sa uskutočnila epochálna udalosť: zasvätenie inštitútu Dieťaťu Márii: Generálna predstavená inštitútu vtedy napísala, že požiadavka zasvätenia vyšla od samotnej Panny Márie.
Čas nových milostí

Čas nových milostí pre zázračnú sochu boli roky 1983-1985. Začal sa duchovnými cvičeniami v Inštitúte, ktorých cieľom bolo nasledovať čistotu a vieru maličkej Márie. Pápež Ján Pavol II. , známy mariánsku úctou, hovoril o jej hlbokom, avšak málo známom význame, a preto vyžadujúcim autentické objavovanie úcty k Dieťaťu Márii: „ Hovorí sa o nej ako o mladej žene, Panne, Matke, bolestnej, avšak ako o dieťati málo. Ide teda o oblasť mariánskej spirituality, ktorá je osobitne otvorená vašej duchovnosti. Zaiste, Panna Mária bola výnimočným dieťaťom aj v celej svojej jednoduchosti. A myslel som na to, že vy, sestry Dieťaťa Márie, by ste mohli o nej povedať oveľa viac, lebo je to vaša duchovná klíma, vaša spiritualita – Márie Dieťaťa.“ Tak pápež zveril za prvoradú úlohu týmto sestrám kult a úctu k Dieťaťu Márii.

Inštitút Sestier lásky, nazvaných tiež Sestry Dieťaťa Márie, dáva do popredia Pannu Máriu, ako to odrážajú ich Konštitúcie, kde sa píše: „Narodenie Panny Márie je nádejou a úsvitom spásy pre celý svet a pre nás je volaním k postoju jednoduchosti a odovzdanosti voči Otcovej iniciatíve.“

Zakladateľka Inštitútu, svätá Bartolomea Capitanio hľadala spôsoby, ako najlepšie uctievať Pannu Máriu. Videla ich v cvičení sa v čnostiach a praktizovaní lásky. V Panne Márii vidí najvzácnejší dar od zomierajúceho Ježiša: „zveruje ma Márii za dcéru, mne ju dáva za matku. Odporúča Márii, aby ma milovala ako jeho samého a mne hovorí, aby som ju uctievala, slúžila jej a milovala ju tak, ako to robil on“. Jej osobitnou povinnosťou, ktorú často spomínala, je „milovať Pannu Máriu a pôsobiť, aby bola milovaná.“

Spiritualita lásky

Všetci by sme sa mali modliť modlitbu svätej Bartolomei Capitanio: „Zdvihni, Mária, zo svojej kolísky svoju nežnú ručičku a udeľ všetkým svoje sväté požehnanie.“

Panna Mária je prvá kresťanka. Mária je Otcovo majstrovské dielo. V Kristovi, plnom milosti a pravdy, miluje Boh Otec všetkých ľudí. Mária je prvá vykúpená, Nepoškvrnená. Mária je detstvom ľudstva. Panna Mária žiari pred nami ako znamenie. Je Matkou, ktorá nás sprevádza svojou prítomnosťou a pomocou. Spolupracovala na našej spáse. Celé jej poslanie je viesť nás k Pánu Ježišovi. Každý opravdivý kresťan miluje Pannu Máriu ako matku a vždy sa k nej obracia s dôverou.

Preklad: S. M. Margita Baroková OSF

* * *

Roztomilé dievčatko, svojím šťastným narodením si rozveselila nebo, potešila zem a vydesila peklo; zapríčinila si úľavu tým, čo padli, potešenie smutným, zdravie chorým, radosť všetkým. Prosíme Ťa, naroď sa duchovne v nás, obnov nášho ducha, aby Ti slúžil, zapáľ znova naše srdce, aby Ťa milovalo, daj, aby v nás rozkvitli tie čnosti, ktorými sa Ti môžeme stále viac páčiť.

Tak budeme môcť prijať Ducha Svätého, ktorý na nás zostúpi a staneme sa svedkami Pána Ježiša vo všetkých končinách zeme, ako tí, čo vyšli z jeruzalemského večeradla v deň Turíc. Ó veľká maličká Mária, buď nám Matkou, útechou v našich prácach, nádejou v nebezpečenstvách, obranou v pokušeniach, spásou v smrti. Amen.
(Sv. Otec Ján Pavol II.)