Tento článok je v podstate prepisom videa Vision of Two Popes: by Ann Catherine Emmerich on May 13 and Fatima od Dr. Taylora Marshalla. Video je možné pozrieť si v AJ na tejto adrese:

https://www.youtube.com/watch?v=68lNxvqNWY4&t=4s

„Minulú noc medzi 11:00 a 03:00 som mala fantastickú víziu dvoch cirkví a dvoch pápežov, ako aj ďalších vecí, dávnych i moderných. Pokúsim sa opísať najlepšie ako viem všetko, čo si z vízie pamätám. Môj strážny anjel prišiel ku mne a povedal mi, že mám ísť do Ríma a doniesť pápežovi dve veci. Už si ale nespomínam, čo onými vecami bolo. Snáď je to vôľa Božia, že som to zabudla… Náhle som sa ocitla pred pápežom. Neviem teraz povedať, či spal, alebo sa modlil, ale mala som mu povedať dve veci, alebo dať mu dve veci.

(Vízia Ríma a pápeža zo 7. storočia)

Potom som mala (ďalšiu) fantastickú víziu. Rím sa mi zjavil ako v skorých dobách a ja som videla pápeža a cisára, ktorého meno som nepoznala. V meste som sa stratila. Všetko bolo tak odlišné, dokonca aj sväté slávnosti, no napriek tomu som ich spoznala ako katolícke. Videla som okrúhlu budovu, ako kupola. Bola plná nádherných pohanských sôch. Nemala žiadne okná, ale na vrchu kupoly bola diera, akoby mal cez ňu do budovy padať dážď. Zdalo sa, akoby tam boli všetky modly, ktoré kedy existovali. Mnohé z nich boli nádherné a ďalšie zas veľmi zvláštne…

V centre budovy stála veľmi vysoká pyramída úplne zhotovená z tých sôch. Nevidela som žiadnych pohanských uctievačov, napriek tomu, že modly boli starostlivo zachovávané. Poslovia od pápeža chodili ku cisárovi s požiadavkou, aby sa tento pohanský chrám zmenil na kresťanský kostol. Počula som, ako (cisár) odkazoval, že pohanské sochy by mali zostať, no na ich vrchol sa môže umiestniť kríž, čo by bola tá najväčšia udelená pocta. Tento návrh – ako sa mi zdalo –  nebol urobený v zlej vôli, ale dobrej. Videla som, ako sa poslovia vracali s odpoveďou a Bonifác (pápež je sv. Bonifác IV., pápežom bolo medzi rokmi 608 až 615) uvažoval o vyhovení cisárovej požiadavke. Potom som videla svätého kňaza modliť sa pri kríži. Keď sa kňaz domodlil, vstal a povedal Bonifácovi, že (cisárovu) požiadavku nesmie za žiadnych okolností prijať. Poslovia potom boli poslaní ku cisárovi s požiadavkou, aby bol chrám úplne vyčistený. Potom som videla ľudí, ako brali množstvo sôch do cisárskeho mesta (Konštantínopolu), no mnohé sochy stále ostávali v Ríme.

Potom som videla vysvätenie chrámu. Počas ceremónie prisluhovali svätí martýri s Máriou na čele. Oltár nebol v centre budovy, ale (umiestnený) proti stene. Videla som viac ako tridsať vozov svätých relikvií privážaných do kostola.

(„Súčasný pápež“)

Ako som vnímala túto víziu, zjavil sa mi zrazu súčasný pápež a temný kostol jeho čias v Ríme. Vypadal ako veľká stará budova, ako mestská radnica, s veľkými stĺpmi vpredu. Nevidela som v ňom žiadneho oltára, len lavičky a v strede niečo ako kazateľnicu. A kázalo sa v ňom a spievalo, ale nič iného. Len pár ľudí sa v ňom nachádzalo. A každý člen zhromaždenia si vytiahol modlu zo svojej náprsnej kapsy, položil ju pred seba a modlil sa k nej…

Modly zaplnili celé miesto. Napriek tomu, že tam bolo tak málo veriacich, zaplnili celé miesto modlami! Keď sa „omša“ skončila, modly opäť skončili v náprsných kapsách. Celý kostol bol ponurý a čierny, a všetko, čo sa v ňom dialo, bolo zahalené v temnej hmle.

Potom som videla vzťah medzi tými dvoma pápežmi a tými dvoma chrámami. Je mi ľúto, že už som zabudla presné čísla, ale bolo mi ukázané, akú slabú podporu mal („starý“ pápež), ale tiež som videla, akou silou a odvahou disponoval, aby zničil tak veľa (pohanských) bohov a zjednotil tak veľa rozličných uctievaní do jedného. A, na druhú stranu, aké veľké boli počty (stúpencov) toho druhého a aký bol nerozhodný vo svojich činoch, keďže povolil stavanie falošných chrámov; dovolil, aby boli jediný pravý Boh a jediné pravé náboženstvo stratené medzi takým veľkým množstvom falošných bohov a falošných náboženstiev. Tiež mi bolo ukázané, že tí pohania v skromnosti uctievali svojich bohov a že by aj boli vo svojej jednoduchosti ochotní uctievať jediného Boha – Najsvätejšiu Trojicu… Tento obraz bol prepojený na (obraz) starej doby, keďže vtedy bolo pohanské náboženstvo na ústupe, kým v týchto dňoch je to presne naopak.

(„Fatálne dôsledky“)

Videla som tiež fatálne dôsledky tejto falošnej proticirkvi. Videla som heretikov všetkých druhov zbiehať sa v meste (Ríme). Videla som tiež vlažnosť kňazstva (a) rozširujúci sa kruh temnoty. Teraz sa moja vízia rozšírila. Videla som katolíkov na mnohých miestach utláčaných, znevažovaných, obmedzovaných a zbavovaných slobody. Kostoly boli zatvárané. Všade sa rozmohlo veľké utrpenie, vojna a krviprelievanie.

Videla som hrubých, ignorantských ľudí, ktorí kládli násilný odpor. Ale tento stav dlho netrval. Vo svojej vízii som tiež videla Chrám sv. Petra podrývaný plánom tajnej sekty (slobodomurárstvom). V rovnakej chvíli bol tiež chrám ničený zvonka búrkou, avšak zachránený bol v momente najväčšej tiesne. I videla som Presvätú Pannu Máriu, ako svojím plášťom chrám prikryla.

V tejto poslednej scéne som už nevidela (dosiaľ) vládnuceho pápeža, ale jedného z jeho nasledovníkov. (Bol to) mierny, no rázny muž, ktorý vedel, ako k sebe pripútať svojich kňazov, zatiaľ čo držal tých zlých ďaleko od seba. Videla som všetko obnovené. Videla som kostol, ktorý siahal zo zeme až k nebesiam. Videla som jedného z 12 nových apoštolov – verných kňazov.“

Anna Katarína Emmerichová, 13. mája 1820