Svedectvo - od pochybnostiach .. k živej viere - o pravej úcte k Panne Márii (klananie sa a zasvätenie sa Panne Márii)

V poslednom období som mala veľa pochybností , pri čítaní 17.kapitoly Zjavenia Jána..ktorú si protestanti vysvetľujú ako úpadok katolíckej cirkvi...pristihla som sa ako mi robí problém si kľaknúť počas májovej pobožnosti...veď Panne Márii sa nemáme klaňať...aj rozprávky o fatimských deťoch mi prišli absurdné keď ich moje deti pozeali, navrhla som im niečo iné.
Prišlo to ako kyslý dážď, fatimská sobota a pobožnosť kde sa kostolný húf zasväcuje srdcu Panny Márie...sú to len slová,
možno starodávne a nepochopené..možno to nie je také, aké sa mi to zdá....neprišla som protestovať, prišla som predsa k Bohu..pomyslela som si zadúšajúc v sebe pravdu..áno pochybujem..veľmi o tom pochybujem, napriek tomu ako mi už Matka Božia pomohla, mám s ňou takú osobnú skúsenosť,
napriek tomu pochybujem a bojím sa zasvätiť jej nepoškvrnenému Srdcu...

Po dlhom čase som prijala Eucharistiu, aká úľava...privrela som oči a ocitla sa v nebi..modlitba,,klaniam sa Ti s mojim anjelom strážcom i so všetkými anjelmi a svätými..“ma takmer dostala k nim...som asi v nebi a klaniam sa ako na nejakom
starodávnom obraze sú tam všetci akoby s obláčikmi okolo seba..taký duchovne preiesvitní a plní farieb...a v tom:Víchor!!!
Vťahuje ma to potrubím niekam dole tá sila je úžasná..veď ja sa rútim do zatratenia...Bože zmiluj sa, zbav ma tejto
schozofrénie!!! Snažím sa otvoriť oči...no potrubie je neúprosné...padám.
Zrazu sa to prerušilo? Nie ten víchor je stále taký mohutný..len mňa za ruky chytila sama Božia Matka. Je ako na najkrajšom obrázku ale je živá...nie je dúhová, ani biela ale je mi taká blízka a normálna..akoby som ju odjakživa poznala...
Drží ma za ruky , moje prsty sú poprepletané s jej prstami, visím
na nej...

Otvorila som oči, fu, konečne...ukončí sa omša a ponaučená si dávam predsavzatie že sa znova začnem modliť ruženec..
a teraz už idem kúpiť čerstvé pečivo....ake veď.... ešte sa to
natiahne...Kľaknime zas.
Tak pokračuje eucharistická adorácia. Neviem sa sústrediť
Snažím sa modliť za toho a tú...potom len mlčím...nič..zatvorím znova oči, zasa visím na rukách Panny Márie v strašnom prúde
.. ako v akčnom filme ma hompáľa strašný prúd potrubia
v ktorom lieta všetko...
Končí sa adorácia...pri zvonení a požehnaní som sa z Jej rúk vyšmykla...pád bol len sekundový,zachytila som sa o Jej nohy, držím sa Panny Márie aby som znova neletela tam
dole...podarilo sa mi vyšplhať sa na úroveň Jej kolien..nervózne drvím v ruke Jej hodvábny plášť a zrazu som malá...som jej po kolená...zohne sa ku mne s láskavými gestami ma berie do náručia...ako dieťatko...koľko nás tam je ..v jej náručí,nikdy by som neverila koľko dieťatiek sa zmestí do náručia MATKY.

Vďaka Ti Panna Mária, už nebudem pochybovať...